V júni sme si dali menšiu prestávku od predstavovania austrálskych pivovarov a namiesto toho sme navštívili GABS Festival. V tomto mesiaci sme si preto nechali priestor na niečo špeciálne. V čase sme sa vrátili späť do histórie a namiesto poriadne horkých pív v štýle IPA a pod., nám bolo naservírované stolové pivo. Nech sa páči, vychutnajte si divoké kvasenie v pivovare WILDFLOWER BREWING & BLENDING.
Ako väčšina čitateľov dobre vie, pivo do podoby ako ho poznáme dnes, sa vyvíjalo niekoľko stoviek až tisícok rokov. Podľa archeologických záznamov už v starovekej Mezopotámii poznali výrobu piva. Samozrejme zabudnúť nemôžeme na Egypťanov, ktorí boli odjakživa pokladaní za vášnivých kraftopičov. Základy varenia piva boli položené a my sme už v roku 2019 a pivo je v podobe v akej ho poznáme dnes, zložené zo štyroch základných surovín: Voda, jačmeň, chmeľ a kvasnice. Práve o poslednej surovine bude v dnešnom dieli reč. V minulosti kvasenie prebiehalo rôznymi spôsobmi, občas sa využili pekárske kvasnice, vínne kvasnice, alebo sa pivo nechávalo kvasiť spontánne, teda bez pridania surových kvasníc. Tento spôsob kvasenia je ešte stále využívaný a to hlavne v Belgicku pri pivách štýlu Lambik. Práve zo spontánneho kvasenia si zobral príklad Chris (zakladateľ pivovaru) a Topher (sládok a zakladateľ pivovaru) ktorý vyprodukoval svoj vlastný druh divokých kvasníc a baktérii zozbierané výlučne v regióne New South Wales (jeden zo štátov v Austrálii). Ich pivo je preto svetovo jedinečné a určite ho nenájdete nikde inde.
Kvôli svojmu cieľu cestoval napriklad aj do Belgicka aby sa mohol na vlastné oči presvedčiť, aké je to pracovať s divokým kvasením. Bohužiaľ, prostredie v ktorom je pivovar WILDFLOWER nie je vhodné na kvasenie spontánnym spôsobom, preto sa Topher rozhodol o kvasenie divokým sposobom. Jedná sa o mixed culture – teda rôzne kmene kvasiniek a baktérií. Prítomný je napriklad Lactobacillus, ktorý sa využíva pri tvorbe kyslých pív. Ako dobre vieme, kvasnice časom menia svoj charakter, čo znamená, že každá várka je špecifická a takisto sa nedá dopredu určiť, aký bude profil výsledného piva. Práve to je pre Tophera a Chrisa to lákadlo, že každé pivo je iné a nikdy presne nevedia, aká bude jeho výsledná chuť. Ako som sa ale dozvedel, približne 10-15% piva nejde do predaja, nie kvôli tomu že by sa várka nevydarila, ale výsledné pivo im až tak nechutilo.
Po vykvasení ide väčšinou pivo do drevených sudov, kde leží 6 a viac mesiacov. Každý sud má svoje označenie. Várky zo sudov sú zmiešané dokopy, kde v každom bola dĺžka ležania odlišná a tak aj profil piva v každom sude je iný. Samozrejme dostupné sú aj tzv. single barrel várky, ktoré sú predstavované veľmi ojedinele. Sudy, v ktorých pivo zreje, boli používané pri výrobe vína a pred každým plnením sú starostlivo umývané.
Na koniec sme ešte ochutnali pivo s názvom Tom. Toto stolové pivo vzniklo namáčaním čerstvo uvareného piva do čerešní, ktoré zostali po várke St Thomas. Toto ľahké pivko s čerešňovou linkou bolo super zakončením našej návštevy pivovaru WILDFLOWER.
Tento rodinný pivovar nám ukázal ako sa vyrába pivo s láskou k prírode. Ako to už býva zvykom, celý kolektív bol veľmi priateľský, dokonca sme sa mali možnosť zoznámiť aj s najbližšou rodinou, pričom mama Tophera nám taktiež prezradila niečo o ceste jej syna k výrobe piva. Som ale veľmi rád, že podobný projekt (dúfam že sa nemýlim) začína rozbiehať jeden z mojich obľúbených Slovenských pivovarov, tak sa určite máme načo tešiť! Uhádnete ktorý?
Cheers
