O surovine ako takej
Chmeľ je rod rastlín, ktoré patria do čeľade konopovitých. Už v starovekom Ríme pol považovaný za rastlinu, ktorá podporuje chuť k jedlu a ukľudňuje nervy. Tieto a mnohé ďalšie jeho vlastnosti dobre poznáme aj z výroby piva. Tak isto ako aj pri sladoch platí to, že jednotlivé pivné štýly si vyžadujú použitie rôznych druhov chmeľov. Výnimkou samozrejme nie sú ani pivá, ktoré sa skladajú len z jedného chmeľu a tie nesú anglické označenie single hop. Pivká z jedného druhu sladu a jedného druhu chmeľu teda označujeme ako Single Malt Single Hop (tzv. SMaSH). Tešia sa čoraz väčšej popularite.
Chmeľ sa kedysi pri varení piva nepoužíval, ale neskôr sa prišlo na to, že perfektne vyváži sladovú chuť piva. Prv sa pridával skôr kvôli chuti, no neskôr sa zistilo, že pomáha aj v oblasti zachovania chute a stabilizáci – t.j. pri konzervácii piva. Hovorí sa, že pivný štýl IPA vznikol tak, že Angličania dávali do piva chmeľ, aby pivo vydržalo dlhú cestu loďou do Indie a len vďaka tomu si svoje obľúbené pivo mohli vychutnať v India, počas doby kolonizácie. Tento pivný štýl bol upravený aj tým spôsobom, aby obsahoval viac alkoholu, čo tiež prispelo ku udržaniu kvality piva pri ďalekých cestách.
Chmeľ pri varení piva
Chmeľ sa počas výroby pivka pridáva do sladiny. Keď varíme chmeľ v sladine, hovoríme o chmeľovare a výsledný produkt po skončení chmeľovaru nazývame mladina. Každé pivko má svoj vlastný spôsob chmeľovaru. Teda kedy sa počas varu pridáva do diela chmeľ a v akom množstve. Chmeľovar trvá väčšinou 60 – 90 minút. Chmeľ, ktorý do neho pridáme na začiatku sa pridáva na horkosť a chmeľ, ktorý dávame na konci chmeľovaru, alebo až po ňom, sa pridáva pre arómu, či už vôňu alebo chuť. Najčastejšie sa používa lisovaný a granulovaný chmeľ a je nutné ho skladovať bez prístupu vzduchu a tepla, inak by mohol zoxidovať. Ale do týchto detailov pôjdeme opäť v ďalších našich článkoch.
Revízie: Ján Staškovič, Marek a Romana (maroma.sk)
